Čo ma naučil šalviový trip?

Tento blog som napísal v roku 2020 a toto je jeho editované re-publishnutie. Prajem príjemné čítanie.

UPOZORNENIE: Týmto článkom nikoho nenabádam na užívanie šalvie divotvornej a nezľahčujem okolnosti nakladania s touto látkou. Práve naopak — mojím cieľom je uvedomiť ľudí a mojom prežívaní zmeneného stavu vedomia pod vplyvom šalvie a varovať ich, aby niečo podobné doma neskúšali bez patričnej prípravy. A už vôbec nie zo zvedavosti v štýle „dám si to, pretože tie popisované stavy mi prídu hrozne cool a chcel by som vedieť, či to so mnou spraví to isté“.

Trochu o šalvii

Šalvia divotvorná (latinsky Salvia divinorum) je veľmi zaujímavá rastlinka. Obsahuje látku zvanú salvinorin A, ktorý je najsilnejším prírodným halucinogénom.

Jej prirodzeným prostredím sú husté lesy v izolovanej oblasti Sierra Mazateca v oblasti Oaxaca v Mexiku, kde rastie vo vlhkých a temnejších podmienkach.

Salvia divinorum vo svojom prirodzenom biotope

Salvia divinorum má dlhú a pokračujúcu tradíciu v náboženských rituáloch mazateckých šamanov, ktorí ju používajú na dosiahnutie vizionárskych stavov vedomia počas spirituálnych ozdravovacích seansí.

Zaujímavé na tom všetkom je to, že slovenská legislatíva pestovanie, či distribúciu šalvie aj napriek jej povesti nekriminalizuje; narozdiel od takého Česka, kde sú akékoľvek látky obsahujúce Salvinorin A prísne zakázané. A vďaka statusu takto “tajomnej zakázanej” látky je pochopiteľne po šalvii v Česku omnoho väčší dopyt ako na Slovensku.

Mazatécke mladé ženy vo svojich tradičných odevoch

Tradičná metóda konzumácie

Mazatécki šamani zvyknú rozdrviť 20–80 čerstvých listov (50g — 200g) a vyťažiť z nich šťavu. Potom ju väčšinou zmiešajú s vodou a vytvoria akýsi infuse, ktorý pijú, aby dosiahli vízie počas rituálnych uzdravovacích procesov. Žuvanie a prehĺtanie listov je jedna z ďalších mazatéckych metód. Pri orálnej konzumácii sa ale efekt dostaví pomalšie, v rozmedzí 10–20 minút, no zážitok trvá od 30 minút do jeden a pol hodiny.

Dávka používaná na žuvanie zvyčajne presiahne množstvo účinných látok, ktoré sa vstrebajú fajčením. Keď vykalkulujeme koncentráciu na list (približná koncentrácia je 2,45 mg v jednom grame listov), približnú váhu listu (asi 50 g predstavuje 20 listov, alebo teda 2,5 g na list) a štandardnú dávku na žuvanie, zistíme, že dávka účinnej látky je od 50 mg do 172 mg (niekoľkokrát viac salvinorinu A, ako pri fajčení).

Moderné metódy

Fajčenie

Ak si otvoríte YouTube a zadáte si do hľadáčika „salvia divinorum“, tak 99% nájdených výsledkov budú predstavovať práve videá ľudkov, ktorí sa vydali sa do šialených a neprebádaných zákutí svojej mysle tým, že inhalovali šalviový dym.

Sušené listy šalvie divotvornej môžu byť samozrejme fajčené v klasickej fajke, ale väčšina užívateľov aj tak preferuje klasické bongá. Teplota nevyhnutná na uvoľnenie salvinorinu A z rastlinného materiálu je pritom dosť vysoká (asi 240 °C). Chladnejší plameň funguje tiež, ale priama aplikácia intenzívnejšieho plameňa, ktorý nám môže ponúknuť napríklad malá plynová pištoľ alebo tryskový zapaľovač, je nepochybne efektívnejším riešením.

Neupravované sušené listy produkujú veľmi jemný a ľahký efekt a preto sa vo väčšej miere na fajčenie využívajú práve extrakty. Sila extraktu je označená čísielkom nasledovaným značkou „x“ (napr. 20x). Značka násobku pritom znamená relatívnu silu koncentrátu, ale treba byť predsa len pozorný, pretože neexistuje štandard, podľa ktorého by sa toto označenie riadilo. Každopádne, tieto čísla nám približne indikujú, aké množstvo aktívnej zložky je v danom produkte nakoncentrované.

(Na tomto eshope môžete nájsť rôzne koncentrácie extraktov. Mimo iné, svoju šalviu som si tam objednal aj ja.)

Celková sila extraktu závisí aj od potencie čerstvých listov z ktorých sa produkt vyrába, ako aj od efektívnosti procesu výroby. Extrakty redukujú veľkosť inhalácie, ktorá je potrebná na prijatie účinnej látky a zároveň podporujú silu a hĺbku šalviovej skúsenosti. Inými slovami — čím väčšie číselko pred “x”, tým silnejší trip v menšom balení. Jednoduchá aritmetika.

Žuvanie

Tradičná metóda žuvania listov šalvie divotvornej pokračuje aj v modernej dobe. Napriek tomu sa salvinorin A považuje za neaktívny pri orálnej konzumácii, pretože aktívna látka sa v zažívacom systéme zničí žalúdočnými kyselinkami. Preto, nová metóda žuvania, spočíva v udržiavaní listov v ústach tak dlho, ako sa len dá, aby sa aktívne látky vstrebali do tela ústnou dutinou. Na konci tohto procesu sa listy šalvie vypľujú, pretože ich prehltnutie nemá žiaden efekt.

Pri žuvaní sa pochopiteľne skonzumuje viac produktu ako pri fajčení, ale táto metóda zaručuje dlhšie trvajúci účinok.

Žuvanie som síce skúšal aj ja, no šalviový extrakt bol niečím tak hnusným, že som si ho v ústach nedokázal udržať dostatočne dlhú dobu na to, aby sa mi dostavili nejaké účinky.

Tinktúra

Menej zaužívanou formou je užívanie šalviového extraktu vo forme kvapiek. Tínktúra sa môže podávať rozpustená vo vode; táto metóda síce trochu zníži účinok, ale takisto predíde nepríjmnej chuti v ústach, čo značne uľahčuje konzumáciu. Koncentrovanosť kvapiek sa líši, pretože tie môžu navodiť stavy v rozmedzí od hypnoticky meditačných až po intenzívne vizionárske. Pri kvapkách sú efekty a trvanie podobné, ako pri iných orálnych užitiach, ale potenciálne však môžu byť podstatne intenzívnejšie.

Trochu o mne a mojej príprave

V čase svojej konzumácie šalvie som sa už nejakú tú dobu považoval za celkom zdravo žijúceho človeka — alebo lepšie povedané — človeka, ktorý sa stával zdravším a pre ktorého bolo zdravie cieľom. Nepapal som cukry a lepok, mal som pravidelný pohyb a nekonfrontoval som sa s alkoholom (všetko spomenuté stále platí).

Taktiež som sa zaujímal aj o psychedelické látky. A samozrejme, pod psychedelickými látkami si nutne nemusíme predstaviť niečo ako psilocybín, LSD, alebo čokoľvek iné, čo je legislatívne kriminalizované. Psychedelické zážitky je možné v našich končinách zažiť aj úplne legálne (ak je reč striktne a len o rastlinkách, tak si tu môžeme slobodne kúpiť spomínanú šalviu, Caleu zacatechichi, alebo lianu Banisteriopsis caapi, ktorá sa využíva na výrobu halucinogénneho nápoja ayahuasca).

Keďže som si už vtedy zaexperimentoval s pár substanciami, ktoré ma posunuli presne tam, kde som chcel byť, tak som sa rozhodol vyskúšať niečo, čo by pre mňa bolo absolútne nové a nepoznané. A touto vecičkou bola práve šalvia divotvorná.

O šalvii som si toho veľa študoval a na základe toho, čo som sa o nej dozvedel, som voči nej mal od začiatku obrovský rešpekt (a s týmto obrovským rešpektom som aj pár nocí hľadel na vrecúško “extraktu 20x” z Mysticshopu). Vyhliadol som si teda jeden pekný večer, kedy by som mohol šalviu otestovať.

Nemal som však v pláne vystaviť sa hneď na prvý šup plnej sile tejto rastlinky. Chcel som sa s ňou len tak opatrne zoznámiť a tak som sa rozhodol, že najlepšou možnosťou, ako nebyť vystrelený do inej dimenzie, bude, ak si ubalím takého maličkého jointíka z 0,5 gramu extraktu šalvie a preriedim to hrsťou sušenej mäty piepornej (naozaj, mäta je do akýchkoľvek jointov omnoho lepším suplementom, než tabak — je nenávyková, príjemne voní a spôsobuje omnoho menej physical harshness). Avšak, pre istotu som počítal s tým, že aj takáto opatrná dávočka so mnou môže spraviť väčšie divy, než by som očakával.

Nespomínam si, aký bol presne čas. Mohlo byť tak niečo medzi 21:00–23:00. Ale viem, že bol piatok roku 2020, mal som za sebou krásny deň a okolo mňa bol nádherne teplý aprílový večer s úžasne čistou korona-oblohou bez chemtrails.

Prechádzal som sa po takej poľnej cestičke medzi obcami Veľký Biel a Bernolákovo. Bol som úplne sám, nikde nikto a tak som si teda zapálil moju šalviu a nasadil si slúchadlá s hudbou.

Pár krát som si potiahol a cítil som sa vcelku normálne, akurát sa mi trošku zrýchlil tep v dôsledku inhalácie hustého dymu. Avšak vďaka tej mäte to nebolo nič strašné a hnusné toxické výpary sa dali zvládnuť.

Priebeh a filozofia tripu

Neviem sa vlastne nijakým spôsobom vyjadriť k tomu, ako celý šalviový trip vôbec začal. A to jednoducho preto, pretože som zabudol na to, že som niekedy v živote fajčil šalviu. Zabudol som na to, že som človek, že som niekedy bol človekom, že mám telo, že som niekedy nejaké telo mal a že som doteraz žil a vnímal svoj život. Bol som v čiernočiernej tme a narážali do mňa akési elektrizujúce farebné impulzy, ktoré prichádzali v extrémne rýchlych intervaloch a neustále hádzali moje vedomie len do jednej strany. Bolo to ako prechádzať cez steny.

Bol to extrémne bizarný zážitok a jeho fyziologické cítenie — aj keď trochu úsmevne a detinsky, tak napriek tomu veľmi výstižne — vystihuje nasledujúci obrázok— pri tradičných psychedelikách je uživateľ vydaný na hlbokú filozofickú cestu do svojho vnútra, pri DMT pociťuje stav vystrelenia svojho vedomia z tela a pri šalvii je akoby neustále „nakopávaný“ do jednej strany.

Určite to nebolo práve neškodné „zoznámenie sa so substanciou“, aké som si predstavoval.

Za chvíľu som už bol súčasťou nejakej gigantickej farebnej elektrizujúcej a točiacej sa špirály, ktorá bola ozvučená ohlušujúcim bzučaním. Hudbu zo slúchadiel som samozrejme dávno nepočul, rovnako ako som ani hmatom, zrakom, chuťou a čuchom nič nevnímal zo skutočnej reality, ktorá na mňa zatiaľ čakala v nedohľadne.

Moja myseľ bola zbavená spomienok a akéhokoľvek spôsobu premýšľania — bol som len akousi základnou úrovňou vedomia, akýmsi “elementárnym vedomím”, ktoré iba registrovalo všetko, čo sa okolo neho deje. Alebo presnejšie; všetko čo sa dialo v ňom.

Nedokázal som si povedať, že to, čo vidím a cítim, vnímam svojimi zmyslami, pretože ako elementárne vedomie som nemal poňatia o tom, že mám oči, uši, či nervovú sústavu (alebo že by som ich niekedy mal). Nevedel som nič o ničom. Bol som iba obživnutými zmyslami; nezačínajúcimi a nekončiacimi nikde, prepojenými do jedného súvislého toku energie. Nebolo tam žiadne “ja”, no bolo tam všetko možné a nemožné pozorovanie.

K môjmu elementárnemu vedomiu sa v závislosti od času začali pridávať maličké záblesky komplexnejšieho vedomia a postupnými krokmi som začal premýšľať. Začalo sa objavovať “ja” (aj keď ešte nevedelo kým je, tak aspoň o sebe uvažovalo ako o nejakej separátnej jednotke v prostredí). A tomuto “ja” vtedy napadla taká vecička, že sa mu asi nejaké bytosti z tohto šialeného šalviového sveta snažia ukázať, ako veľmi narúša ich biotop. “Ja” malo pocit, že jeho prítomnosť tam bytosti nechcú a keď už teda žiaľ vstúpilo do ich teritória, tak sa s ním rozhodli zatočiť tak, aby už nikdy nemalo tú potrebu sa k nim opäť vrátiť (neviem, ako si “ja” sformulovalo takúto myšlienku, ale skrátka vtedy “pozorovalo”, ako je okolo neho čosi živé a buď ho to nemá veľmi v láske, alebo ho to skrátka ako svojho hosťa privítalo neprimerane drsným spôsobom).

Ak napríklad človek skonzumuje veľkú dávku psilocybínu (psychoaktívnej látky obsiahnutej v lysohlávkach, alebo v tzv. magic mushrooms), tak môže zažívať veľmi charakteristický pocit akejsi univerzálnej jednoty — pocit toho, že vedomie je niečo, čo nie je možné separovať od prostredia. Niečo, čo je rovnomerne obsiahnuté v celom vesmíre.

Na šalvii to bolo podobné, avšak úplne iné. Naozaj som sa cítil nebyť separovaný (od onoho farebného elektrizujúceho kolotoča a drsného hostiteľa), ale vôbec to nebol pekný pocit. Bolo to neuveriteľne desivé, odohrávalo sa pri tom veľa šumu a nemal som pritom absolútne žiaden kontakt s realitou.

Jedinci pod vplyvom klasických psychedelík, ako napríklad pod vplyvom psilocybínu, či 1cP-LSD, taktiež veľmi často zažívajú vizuálne zmeny reality. V štruktúrach okolitých predmetov im ich mozog vyhľadáva fraktálne symboly, symetricky im preskupuje asymetrické štruktúry, zvýrazňuje priestorové zakrivenia a pod.

Lenže to je ten hlavný rozdiel medzi tradičnými psychedelikami a šalviou — na šalviovom tripe sa vám žiaden tvar a štruktúra preskupovať nebude, pretože tam žiadna ani nie je. Ste v absolútne rozdielnom a neznámom vesmíre a svoje vlastné ja vnímate na úplne inej úrovni, než si dokáže triezva ľudská myseľ predstaviť. Je to nový svet, nová metóda premýšľania, nové “ja”.

Myq Kaplan, americký stand-up komik, ktorý si počas live podcastu šlukol z bongu naplneného šalviovým extraktom, popísal svoj trip veľmi jednoduchými a výstižnými slovami: „Salvia turned me into a lonely god…“

Elektrizujúci farebný kolotoč pomaly utichal a začínal som mať pocit, že spím a niečo zvláštne sa mi sníva.

V čiernočiernom vesmíre som pomalinky rozpoznával známe tvary zakódované do oranžových lúčov v temnote. Nakrátko som uvidel svetlá susednej dediny, ktoré mi však moju teóriu o sne jasne vyvrátili. Aj keď svetlá ani nie po sekunde zmizli, pretože ich prehlušila extrémne silná elektrizujúca holografická stena, tak sa mi nesmierne uľavilo, pretože už som aspoň vedel, na čom som. Som človekom a fajčil som šalviu. To mi v tej chvíli stačilo.

Pomaly som začal rozpoznávať aj ďalšie tvary. Zistil som, že jeden z farebných oranžových lúčov bol tlejúci joint v mojej pravej ruke. Popravde, celkom ma to vtedy vydesilo, pretože som dostal strach z toho, že by som sa mohol v takto nekontrolovanom stave popáliť a tak som sa rozhodol, že joint odhodím na zem. Môj mozog zasiahol ďalší elektrizujúci impulz, kvôli ktorému som už joint nevidel ako joint, ale opäť ako oranžový lúč čistého svetla. Avšak, podarilo sa mi roztvoriť prsty (ktoré som v tej chvíli nevidel) a pustiť ho na zem. Potešilo ma, že som videl, ako amorfný lúč nenávratne klesá smerom dole a stráca sa mi z dohľadu, pretože to znamenalo, že sa mi nebezpečne horúci joint naozaj podarilo odhodiť.

V tejto chvíli na mňa už začala doliehať panika. OK, vedel som, kto som bol, kde som bol, ale mal som pocit, že tam nepatrím. Mal som chuť poprosiť nejakého dobrého obyvateľa šalviového sveta a vysvetliť mu, že toto nie je vesmír pre mňa. Chcem ísť domov.

Ohromné holografické elektrizujúce farebné steny do mňa začali narážať so stále väčšou intenzitou a musím sa priznať, že vo chvíli, keď som už pomaly cítil svoje telo, tak mi to bolo značne fyzicky nepríjemné. Bolo cítiť, ako mi cez celý organizmus v cykloch prechádza z jednej ruky do druhej pocit, ktorý by som prirovnal k extrémne silno stŕpnutej končatine do ktorej je mlátené kladivom. Môj domovský vesmír sa mi pomaly odhaloval, ale kvôli tým ukrutným impulzom som ho stále nemohol plnohodnotne registrovať. Hoci som vo svojom fyzickom tele stál na jednom mieste, tak sa mi zdalo, že ma to všetko odnášalo desiatky metrov jedným smerom. Chcel som, aby to okamžite skončilo, pretože to bolo hrozne nepríjemné a nemohol som s tým nič robiť. Cyklické intervaly paralyzujúcej bolesti, ktoré mi pocitovo trhali telo na kusy.

Vtom som si uvedomil, že mám na ušiach slúchadlá s hudbou. Pri troche sústredenia som ju dokonca aj začal počuť a zistil som, že frekvencia zvukových impulzov zo slúchadiel je totožná s frekvenciou určitých vibrácií, ktoré mi trhali telo na kusy. Takže, napadlo mi, že ak si dám dole slúchadlá, tak by mali ustáť aj tieto nepríjemosti.

Podarilo sa mi teda zvesiť si slúchadlá na krk a aj keď bol po utichajúcej hudbe v mojej hlave o niečo menší zmätok, tak bolestivé impulzy nanešťastie nezmizli. Neboli totiž len muzikou, ktorú si moje vedomie takto pretransformovalo.

Ale nevadí, uvedomoval som si, kto som, kde som a čo mi je. A to bolo to hlavné. Nepríjemný pocit z tohto všetkého som nahradil zvedavosťou po tom, čo všetko mi táto skúsenosť dá, keď zo mňa salvinorin A vyprchá. Tma pomaličky ustupovala a hoci ma impulzy stále nepríjemne elektrizovali, tak som už bol schopný vidieť môj domovský vesmír. Otočil som sa a začal som chodiť.

Veru, chôdza mi pomohla striasť sa tej bolestivej šalviovej elektriny a cítil som, ako nejaké intenzívne svetlo zaplavuje moje zrakové pole. Bol to priam poetický moment, kedy som vstúpil do svetla na konci tunela a cítil sa ako znovuzrodený.

Verte, alebo nie, ale počas celého tripu som vydržal stáť na nohách a možno som dokonca prešiel aj pár krokov.

Elektrizovanie už ustúpilo úplne a ja som s nadšením pridal do kroku. Je zvláštne, ako normálne som sa ešte v tej chvíli cítil; nemal som žiaden pocit únavy, či bolesti hlavy, ktorý by sa v podobnom okamihu dal očakávať. Pocit maličkosti a menejcennosti z toho, že som bol niekde, kde som “nebol vítaný”, vystriedalo nadšenie spojené s tým, akú veľkú cestu som pred chvíľou absolvoval.

Ako som si tak ležérne utekal cestou domov, tak som si pripadal neskutočne zvláštne. Bol som nadšený z toho, aké miesta som preskúmal, no nechýbala mi poriadna dávka pokory a sebareflexie.

Toto je mimochodom najlepšie grafické znázornenie šalviového tripu, aké som na nete našiel a je v ňom podľa mňa veľa dosť trefných symbolov.

Čo po tripe? Aké sú dôsledky a ponaučenia?

OK. Ako som sa teda rozhodol naložiť s týmto výživným psychonautickým materiálom? V prvom rade by som chcel povedať, že som po tripe došiel domov, osprchoval sa (bola to mimochodom asi najlepšia sprcha v mojom živote, pretože ma celého rozvibrovala takou príjemne masážnou post-šalviovou elektrinou) a išiel spať.

Spal som veľmi dobre, aj keď som sa zobudil o niečo skôr, než mám vo zvyku.

Po tomto zobudení som si ale pripadal celkom inak, než si väčšinou ráno pripadám. Nie, že by som bol hneď po rozlepení očí plný energie a skákal od radosti, ale cítil som sa veľmi príjemne obohatený. To ráno som ešte vyšiel na ulicu, aby som sa pokochal krásnou realitou.

Nechcem znieť ako nejaký uletený ezotýpek, ale musím sa priznať, že toho dňa sa mi svet zdal neskutočným miestom. Pripadal mi tak úprimný a milujúci, že som cítil neskutočnú vďačnosť za to, že môžem byť jeho súčasťou. Nebudem vôbec preháňať, ak poviem, že aj jeho farby sa mi zdali omnoho živšie.

Ňo, a toto je hlavný point toho všetkého — myslím si, že som od tohto zážitku začal vnímať realitu celkom inak a začal si vážiť aj jej mnohé hrôzy a nástrahy ktoré ponúka. V hrôzach a nástrahách teraz vidím brutalistickú krásu celku.

Dokážem teda porozumieť ľuďom, ktorí tvrdia, že realita je príšerná a tak isto dokážem porozumieť aj tým, ktorí tvrdia, že je úžasná. Ja som jeden z tých šťastlivcov, ktorým sa tu zatiaľ viac-menej páči. Šalvia divotvorná ma akurát utvrdila v tom, ako veľmi naše pohodlie v čase medzi narodením a smrťou závisí od správneho naladenia nášho mindsetu a aké je dôležité nestrácať sa v zbytočnom šume chaotických myšlienok a algoritmov s nejasnými cieľmi. Ako povedal geniálny Richard Alpert: Remember, just Be Here Now.

--

--

Homo Novus Excitavitus, self-hacker, admirer of evolution, liberty and tensegrity

Love podcasts or audiobooks? Learn on the go with our new app.

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store
Michal Kodnár

Michal Kodnár

Homo Novus Excitavitus, self-hacker, admirer of evolution, liberty and tensegrity