Existuje niečo ako “dobré vietnamské bistro”?
V poslednej dobe som mal počas môjho frekventovaného brázdenia naprieč Českou a Slovenskou republikou dostatok času na to, aby som mohol v pokoji pouvažovať nad konceptom stravovania sa na cestách — čiže stravovania sa vo volatilnom prostredí, v ktorom nemáte dostupnú vopred kúpenú stravu pohodlne nachystanú pod obývateľným prístreškom.
Osobne stravovanie počas cestovania poväčšine riešim sardinkovými konzervami, kokosovými plátkami, orechami a taškou supplementov (vitamínu C, B-komplexu, horčíka, adaptogénnych húb, kolagénu a omega-3 mastných kyselín predsa nie je nikdy dosť).
Všetky spomenuté vecičky sú nepochybne fajn, ale takéto stravovanie je pre mňa nedostačujúce — nakoľko by mi z konzerv a kokosu po pár dňoch začalo šibať — a taktiež dlhodobo neudržateľné — nakoľko som človek, ktorý má vysokú tendenciu brutálne sa zacyklovať do kultúrnych mémov (niektoré moje dlhšie cesty sa zvyknú zvrhávať až tak, že škoda spôsobená enormnou hmotnosťou jedla na mojom chrbte prevyšuje benefity jeho nutričnej hodnoty).
Riešenie tohto problému ponúkajú napr. appky Meníčka.cz a Menučka.sk, ktoré s obľubou využívam. Lenže po dlhšom lifehackingu s appkami som sa zamyslel nad tým, či náhodou neexistuje aj nejaká cenová alternatíva — miesto, kde sa dá najesť pod cenu priemerného menučka.
Z nejakého dôvodu ma vždy fascinovali vietnamské bistrá, ktoré do rubriky lacného ne-menu jedla chtiac-nechtiac zapadali.
(Pod pojmom “vietnamské bistro” myslím výhradne ten typ stravovacieho zariadenia, v ktorom pracujú príslušníci mongoloidnej rasy a ktorý má pred vchodom vyvesený gigantický jedálny lístok s gigantickými fotografiami ponúkaného jedla. Niekedy tieto bistrá samé seba statusovo nazývajú aj “čínske”, “ázijské”, “thajské”, či dokonca “japonské”, no stále ide o ten istý druh podniku, pričom iba tie “ázijské” a “japonské” sa vyznačujú výraznejším zastúpením sushi v jedálnom lístku.)
Vietnamské bistrá ma na rozdiel od klasických západosvetských fastfoodov vždy priťahovali. Bola z nich proste cítiť iná kultúra.
No mal som s nimi jeden závažný problém — napriek inej, v mnohom bizarnej kultúre, skrátka vždy zaváňali konceptom fastfoodu.
Počas mojich posledných ciest som sa preto aktívne venoval analýze vietnamských bistier naprieč Českou a Slovenskou republikou (prešiel som asi 100 rôznych bistier), kladúc sám sebe dôležitú otázku — je možné v týchto geografických končinách nájsť také vietnamské bistro, v ktorom vám netrhá ušné bubienky akustický smog z rádiového popu, v ktorom vám celý obsah taniera nevyprážajú na litroch slnečnicového oleja, nezalievajú haldami sójovej omáčky a v ktorom vám netvrdia, že ich chilli omáčka má nula percent makroživín?
Nuž, bola to náročná úloha — vietnamské bistro s vyššie uvedenými vlastnosťami nenájdete dokonca ani v reštauračnej sekcii bratislavského Fresh Marketu (konkrétne toto spĺňa iba jediný bod, ktorým je absencia špecificky smogovej hudby), a to je Fresh Market asi najviac ultrahipster miestečko v Bratislave, čo má čo dočinenia s potravinami.
Ale predsa len, našiel som dvoch adeptov.
Prvým adeptom je bistro ZAU Vegetarian & Bun Cha Asian lokalizované v pražských Holešovicích, v besprostrednej blízkosti Paralelní Polis.
Kto Holešovice nepozná, tak by mal vedieť, že ide o štvrť zloženú z vietnamských bistier, českých reštaurácií a divadiel, takže nájsť medzi nimi práve toto jedno bistro môže byť pre nejedného človeka ťažkým orieškom. Avšak, ZAU je už z diaľky nápadné svojím pompéznym vegánskym virtue signallingom, ktorý sa samozrejme pretavuje aj do gigantického pouličného jedálneho lístka.
Dôvody, prečo som sa mu rozhodol udeliť na pomery vietnamských bistier celkom vysoký rating, sú nasledovné:
- namiesto sójovej omáčky tu vo veľkej miere používajú kari, čo je dosť cítiť na chuti ich jedla
- majú tu fantastické Bun Bo Nam Bo s čerstvou zeleninkou
- konštantne tu hrá psychedelická-tradične-juhovýchodneázijská-inštrumentálka (žiadne popové smogy)
- obsluha je tu naozaj výnimočne milá a vzhľadom na status bistier navyše aj veľmi poctivá — stalo sa, že mi namiesto objednaných ryžových cestovín s hovädzím mäskom priniesli cestoviny s kuracím, a pani mi po hlbokom ospravedlnení nakoniec pripravila kompletne nové jedlo (nespravila to, že z taniera vyhádzala kurča a nahádzala doň hovädzie)
Druhým adeptom je tzv. Asean Fast Food pri bratislavskej Starej Tržnici.
Je pravdou, že kolegovci v tomto podniku určite majú v obľube používať viac oleja a aj sójovky než ich holešovickí konkurenti, ale na druhej strane sa tu dá objednať aj dosť kvalitné jedlo, no treba si určite priplatiť (bez oleja a sóje pod 150 Kč/6 eur sa tu proste nenajete).
Naviac, akustický smog je tu naozaj príšerný.
Avšak, toto bistro má nepochybne mnohé dôvody pre jeho oprávnenú glorifikáciu:
- majú tu naozaj pekne zariadený interiér, moderný nábytok a aj “na úrovni” servírovanie — dokonca tu jestvuje aj fíčura v podobe knižnice (na vietnamské bistrá celkom nevídané)
- majú tu super psychedelicky-ornamentálnu podlahu
- majú záchod v podzemí so šachovnicovými stenami a stroboskopicky blikajúcim farebným svetlom (svetlo má tento charakter úmyselne; nie je pokazené)
Na záver upozorňujem na to, že tento článok bude s vysokou pravdepodobnosťou aktualizovaný, kedže rátam s tým, že v budúcnosti bude moje poznanie v obore vietnamských bistier väčšie.
Každopádne, ak vám na tomto type stravovacieho zariadenia prekážajú rovnaké vlastnosti ako mne, určite zvážte návštevu jedného z vyššie spomenutých miest. A ak máte pocit, že viete o podniku podobného charakteru, určite dajte vedieť.
