Kanabinoidy, terpény a ideálna teplota

Vaporizácia konope je módnym trendom. Ľudia sa snažia zaujímať o svoje zdravie a chcú si šetriť pľúca, alebo sa im iba páči status kúl hipsterov s najnovšími technologickými vychytávkami. Možno oboje, možno ani jedno.

Samozrejme, substitučná terapia menej škodlivou variantou konzumácie postihla aj toxický tabak (v ktorého dyme môžeme nájsť napríklad aj taký arzén, olovo, kyanovodík, formaldehyd, alebo amoniak), no tabaku a iným jedovatým rastlinám sa v tomto článku venovať nebudeme.

Vaporizácia konope je na rozdiel od tabaku zdravotne nezávadná, nakoľko pri nej nedochádza (až na pár výnimiek, o ktorých si niečo povieme nižšie) k spaľovaniu a vzniku karcinogénnych zlúčenín.

Nižšie teploty pri vaporizovaní navyše pomáhajú zachovať komplexnú chuť každej odrody. Na druhej strane, fajčenie vystavuje konope takmer jednotne vysokým teplotám bez ohľadu na to, či sa spaľuje zapaľovačom alebo letovacou lampou.

Vaporizácia je nepochybne technologickým pokrokom v užívaní kanabinoidov. Regulácia teploty a absencia dehtu je nielen zdravšia pre naše pľúca, ale umožňuje nám aj vychutnať si a zjemniť každé potiahnutie. Tento revolučný vynález raz a navždy zmenil spôsob, akým ľudia konzumujú konope, vďaka čomu sa môžeme zamerať na špecifické molekuly, chute a účinky.

Ešte predtým, než sa človek oddá biohackovaniu vaporizovaním kanabinodov, by bolo veľmi vhodné, aby mal prehľad o konkrétnych molekulách konope a druhoch kanabinoidov, ktoré sa uvoľňujú pri danej špecifickej teplote.

Úplne najskôr sa ale poďme pozrieť na to, ako vôbec kanabinoidy fungujú.

Na čo sú kanabinoidy v našich telách?

Psychedeliká napríklad interagujú so serotonergným systémom v mozgu. Nemáme v tele žiaden “psychedelický”, či “lysergamídový” systém. Niečo také však o kanabinoidoch povedať nemôžeme.

V našich telách sa totiž nachádza niečo čo sa volá endokanabinoidný systém. A na čo presne nám tento systém vlastne je, mimo to, že nám je na interagovanie s prijatými kanabinoidmi?

Nuž, endokanabinoidy sú endogénne kanabinoidy — chemické zlúčeniny, ktoré si produkuje organizmus sám. Endokanabinoidný systém nám zabezpečuje komplexnú bunkovú signalizáciu, o ktorej začali vedci ako-tak tušiť až začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia.

(Vzhľadom na relatívne nedávny počiatok výskumu v obore kanabinoidov sa však fungovanie endokanabinoidného systému ešte stále iba snažíme plne pochopiť a máme pred sebou veľa práce.)

Z doterajších výskumov vieme napríklad to, že endokanabinoidný systém je zodpovedný napríklad za riadenie cyklu spania a bdenia, chuti a trávenia, nálady, látkovej výmeny, chronickej bolesti, zápalu a mnohých ďalších reakcií imunitného systému. Ovplyvňuje aj učenie a pamäť, motorické schopnosti, srdcové a cievne funkcie, tvorbu svalov, tvorbu kostí a ich rast, funkcie pečene, plodnosti, úzkosť, funkcie kožného a nervového systému, sociálne správanie a mnoho ďalších vylomenín.

Naše telo produkuje mnoho endokanabinoidov, z ktorých niektoré sme možno — dovolím si tvrdiť — ešte ani neobjavili. Medzi tie dve hlavné a najznámejšie ale nepochybne patria anandamid (AEA) a 2-arachidonoylglycerol (2-AG).

(Konkrétne anandamid je prvý vedcami objavený endokanabinoid, ktorého prítomnosť v našom endokanabinoidnom systéme podľa všetkého koreluje s tvorivosťou a akýmsi pocitom “vnútorného šťastia”. Jeho názov pochádza zo slova “ananda”, ktoré v preklade zo sanskritu znamená “blaženosť”. Zvýšené koncentrácie anandamidu sa vyskytujú v mozgu, no môžeme ho pokojne nájsť aj v kakových bôboch.

2-arachidonoylglycerol zas na rozdiel od anandamidu funguje trochu inak. Jeho koncentrácie sú variabilné v závislosti od potrieb — ľudský organizmus si ho syntetizuje “na želanie”. Má lokálny efekt a krátkodobú životnosť.)

Endokanabinoidy pretkávajú celé naše telo, viažu sa na receptory na stenách našich buniek a vytvárajú fungujúci systém. Interagujú konkrétne s dvoma receptormi, a to s receptormi CB1, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v centrálnom nervovom systéme, a s receptormi CB2 nachádzajúcimi sa v periférnom nervovom systéme, najmä v imunitných bunkách. Oba typy receptorov môžeme v zjednodušenej grafickej schéme vidieť na nasledujúcom obrázku:

Množstvo tkanív v ľudskom organizme obsahuje oba typy receptorov, pričom každý z nich sa aj napriek rovnakej lokalizácii podieľa na priebehu odlišných procesov. Aktuálne jestvujú mnohé polemiky o existencii doposiaľ neobjaveného receptoru CB3.

A čo sú vlastne endokanabinoidné receptory?

Sú to vlastne proteíny uložené na bunkovej membráne, ktoré sa viažu na endokanabinoidy. Dochádza teda medzi nimi k väzbe, ktorá predstavuje počiatok nervovej aktivity.

Uveďme si príklad — endokanabinoidy sa môžu zamerať na receptory CB1 miechového nervu, aby zmiernili jeho bolesť. Iné sa môžu naopak naviazať na CB2 receptor na imunitných bunkách, napríklad pri zápale.

Uvedené funkcie prispievajú k homeostáze ukazujúcej stabilitu vnútorného prostredia. Napríklad, keď nejaká vonkajšia sila, poranenie alebo vysoká teplota naruší rovnováhu organizmu, potom sa endokanabinoidný systém spustí s cieľom napomáhať organizmu, aby mohol ideálne fungovať.

Mimo iné sa v našom endokanabinoidnom systéme nachádzajú aj špecifické enzýmy, ktoré zabezpečujú takzvanú recykláciu, rozklad endokanabinoidov po ich použití. A samozrejme, bežným logickým rozmýšľaním môžeme prísť na to, že medzi dva hlavné enzýmy v našom endokanabinoidnom systéme patria práve tie, ktoré štiepia naše dva hlavné endokanabinoidy. Sú to enzýmy amid-hydroláza mastnej kyseliny (FAAH), ktorá štiepi AEA a lipáza kyseliny monoacylglycerolovej (MAGL), ktorá štiepi 2-AG.

A ako vlastne náš endokanabinoidný systém funguje, respektíve ako si môžeme nejako zmysluplne predstaviť onu povestnú homeostázu, či udržovanie stability vnútorného prostredia?

Nuž, väčšina našich neurotransmiterov cestuje z jedného neurónu na druhý cez synapsy, aby mohli šíriť správu. No a naše milé endokanabinoidy cestujú presne opačným smerom ako neurotransmitery.

Ak správa prechádza z jedného neurónu na druhý, tak prijímajúci neurón uvoľní endokanabinoidy. Tie cestujú naspäť práve preto, aby signalizovali odovzdávajúcemu nerónu feedback od prijímajúceho neurónu. Endokanabinoid je niečo ako kouč, ktorý neustále neurónom kecá do roboty v štýle “hej ty odosielajúci neurón, už stačí, prijímajúci neurón má dosť”, alebo “hej ty odosielajúci neurón, ešte páľ signály, lebo prijímajúci neurón je nenažraný.” A to je práve to, čo mnoho vedcov prinútilo premýšľať nad tým, že endokanabinoidný systém nám teda nejakým spôsobom pomáha modulovať a regulovať signály; zosilňovaním jedným a zoslabovaním druhých.

Feedback endokanabinoidov spomaľuje nervovú signalizáciu. To však v žiadnom prípade nutne nemusí znamenať, že sa tým automaticky spomaľujú aj myšlienky a správanie majiteľa endokanabinoidného systému. Napríklad spomaľovanie signálu, ktorý inhibuje čuch, môže učiniť čuchový zážitok intenzívnejším, a nie “spomaleným”.

A ako s naším systémom interagujú také kanabinoidy, ktoré si naše telo nesyntetizuje? Nuž, napríklad hlavná psychoaktívna zložka konope, delta-9-tetrahydrocannabinole, nepochybne s naším endokanabinoidným systémom niečo robí. Nepochybne s ním teda interaguje. Rovnako ako endokanabinoidy, THC spomaľuje nervovú signalizáciu vďaka tomu, že sa viaže na endokanabinoidné receptory. Avšak, viaže sa na receptory všade po tomto rozľahlom a difúznom systéme naraz — na rozdiel od endokanabinoidov, ktoré sa uvoľňujú na nejakom špecifickom mieste ako odpoveď na špecifický nervový stimul.

A táto rozsiahla činnosť spolu so skutočnosťou, že endokanabinoidný systém nepriamo ovplyvňuje mnoho ďalších telesných systémov, jednoducho znamená, že kanabinoidový trip do obrovskej miery determinuje naša individuálna mozgová chémia, genetika, zážitky v živote a mnoho ďalších parametrov.

Samozrejme, užívanie kanabinoidov môže nepochybne korelovať aj s mnohými nepriaznivými následkami. Hlavným rizikovým faktorom užívania kanabinoidov je predovšetkým vek.

U ľudí mladších ako dvadsaťpäť rokov sú kanabinoidné receptory viac koncentrované v bielej hmote mozgu, než u starších ľudí. Biela hmota zodpovedá napríklad za komunikáciu, pamäť, učenie a emócie. Môžeme úplne pokojne tvrdiť, že nevedomé užívanie marihuany u ľudí mladších ako 25 rokov dokáže narušiť prepojenia v bielej hmote a taktiež ovplyvniť aj schopnosť mozgu vytvárať si nové prepojenia. A práve to dokáže narušiť dlhodobú schopnosť učenia a riešenia problémov.

No a čo prepánajána sú terpény a iné vylomeniny? A čo ma je vôbec do toho!?

Nuž, rastlinka konope je magickou továrňou na organické chemikálie. Jej kvety vytvárajú malé, hubovité výrastky, ktoré nazývame trichómy. Tieto malé štruktúry vytvárajú živicu, ktorá je plná všelijakých molekúl. Psychoaktívnych, nepsychoaktívnych, aromatických, nearomatických, liečivých a neviemakých ďalších. Trichómy produkujú viac ako 100 kanabinoidov, niekoľko flavonoidov a viac ako 100 terpénov.

Úpravou teploty, pri ktorej je rastlina vaporizovaná, môžu používatelia konope optimalizovať koncentráciu špecifických zlúčenín pri každom šluku.

Každá odroda konope obsahuje rôzne množstvo kanabinoidov a terpénov. Väčšina moderných odrôd určite obsahuje THC vo vyššom pomere než CBD. Šľachtiteľom sa však podarilo vykultivovať aj také zaujímavé a ojedinelé odrody, ktoré obsahujú vysoké množstvo CBD alebo majú pomer THC a CBD jedna k jednej.

Dopyt domestifikuje a domestifikácia dopytuje. Tak ako v prípade psíkov, tak aj v prípade nás ľudí, a tak aj v prípade konope.

Celý svet sa však netočí iba okolo THC a CBD. Mnoho vedcov sa v časoch písania tohto textu začalo bližšie zaoberať aj ďalšími kanabinoidmi. V roku 2021 už bolo napríklad potvrdené, že také CBG (kanabigerol) má protizápalové a analgetické účinky. THCV (tetrahydrokanabivarín) môže zas pomôcť neutralizovať účinky THC a dokáže taktiež uľaviť aj od bolesti a zápalu. CBC (kanabichromén) vie byť nápomocný pri znižovaní opuchu a protekcii mozgových buniek. A to sme spomenuli iba tri kanabinoidy (a k tým ďalším sa hneď dostaneme)!

Nesmieme však zabúdať ani na terpény. A čo sú zas prepánajána terpény? Nuž, sú to aromatické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú vo všetkých možných a nemožných rastlinkách. Terpény sú zodpovedné za jedinečnú vôňu a chuť každej odrody konope. Ak si privoniate ku konôpke, za váš unikátny zmyslový zážitok môžu s najväčšou pravdepodobnosťou terpény (a samozrejme myšlienky, ktoré sa vám s čuchovým vnemom asociujú). Funkcia terpénov v ľudskom tele sa ale rozhodne neobmedzuje len na čuchový zážitok a jeho konzekvencie. Tieto molekuly majú množstvo terapeutických účinkov a dokonca priamo spolupracujú s kanabinoidmi, aby vyvolali silnejšie účinky. Sú spolu vzájomne synergické.

Jedným z najrozšírenejších terpénov vo všetkých odrodách konope je terpén zvaný myrcén. Táto zlúčenina má zemitú chuť s nádychom klinčekov a vyvoláva relaxačné až sedatívne účinky. Myrcén zosilňuje protizápalové účinky CBD a taktiež myorelaxačné účinky THC.

Karyofylén je zas ďalším terpénom v konope, ktorý má korenistú až pikantnú chuť. Tento terpén má taktiež antiseptické účinky, pretože sa dokáže viazať priamo na receptory CB2 nášho endokanabinoidného systému.

Užívatelia konope si často vyberajú odrody podľa obsahu kanabinoidov a terpénov. Užívatelia ktorým ide o čo najväčšie psychoaktívne účiky si preto vyberajú odrody práve s vysokým obsahom THC a je pri tom vhodné mať napamäti, že pre týchto uživateľov sú logicky najvhodnejšie práve odrody s výrazným zastúpením terpénu myrcénu, ktorý napomáha psychologickému komfortu. Na druhej strane by milovníci CBD mali logicky vyhľadávať odrody s vysokým obsahom karyofylénu, pokiaľ teda chcú z danej látky vyťažiť čo najviac potenciálu a vysynergizovať jej protizápalové účinky.

Vďaka možnosti zmeny teploty vaporizácie je nám všetkým automaticky sprístupnená aj možnosť vyťaženia maximálneho množstva požadovaných zložiek z danej substacie. Okrem toho môže zmena teploty výrazne zmeniť zážitok z každého šluku a minimalizovať pocit podráždenia. Užívatelia konope si môžu nastaviť nízku teplotu, a pritom získať všetky požadované molekuly. Dokážu si tak vychutnať jemné šluky plné kanabinoidov, ktoré menej dráždia hrdlo a pľúca. Nižšie sa trochu pustíme do toho, aké teploty vlastne treba použiť na izoláciu určitých molekúl z danej rastlinky.

Teplota ako užitočná premenná

Každá molekula má špecifický bod varu. Keď sú terpény a kanabinoidy vystavené určitej teplote, zmenia sa skrátka na paru. Tieto body varu sa u jednotlivých zložiek líšia. Pravdou je, že body varu mnohých kanabinoidov a terpénov v čase písania tohto textu neboli pevne stanovené. Veda o konope je stále v plienkach a môžu za to najmä desaťročia legislatívnych postihov a regulácií. Na internete môžeme stále nájsť veľa protichodných informácií o bodoch varu rôznych kanabinoidov, no aj niekoľko pomerne serióznych (či skôr seriózne vyzerajúcich) príručiek a návodov. Zostaňme však radšej pri tom, že otázka uvoľnenia jednotlivých kanabinoidov a ich účinkov je primárne záležitosťou pokusu a omylu. Nechajme uživateľov konope, nech experimentujú s rôznymi odrodami, kanabinoidami a teplotami, vďaka čomu ľahko zistia, aké nastavenie im najviac vyhovuje. Je to otázka subjektívnho prežitku a čim viac vyhackované vnímanie uživateľ má, tým jednoduchšie príde na to, ktoré odrody, teploty a kanabinoidy (a v akých časoch a podmienkach) sú užitočné a aké nie.

(O hackovaní vnímania som mimochodom hovoril aj vo svojom blogu o Oure.)

Niektoré zlúčeniny v konope majú veľmi podobné teploty varu. Napríklad THC sa odparuje pri teplote 157 °C, zatiaľ čo CBD sa odparuje pri mierne vyššej teplote okolo 160–180 °C. Je možné tieto molekuly počas vaporizovania izolovať? Ak máte veľmi citlivý vaporizér, tak áno, inak je šanca pomerne malá. Okrem toho sa THC začne odparovať skôr, ako sa dosiahne bod varu CBD. Ak si chcete vychutnať vysoký obsah THC alebo CBD, najlepšie je začať práve s odrodami s vysokým obsahom oboch kanabinoidov.

Užívatelia konope môžu očakávať rôzne psychoaktívne účinky pri rôznych teplotách. To tiež veľmi závisí od odrody a jednotlivca.

A teraz už radšej niečo k hrubým odhadom účinkov vyvolaných rôznymi teplotami.

Nízka teplota (119–159 °C)

Vaporizácia pri takejto teplote vždy vedie k vypareniu THC. Môžeme pritom ale cieliť aj na uvoľňovanie určitých terpénov ktoré majú charakteristickú chuť a terapeutické účinky. Pozrime sa teda na hlavné molekuly, s ktorými sa dá pri takýchto teplotách stretnúť.

Karyofylén (119 °C)

Karyofylén je dominantným terpénom vo väčšine odrôd konope. Táto molekula sa hojne vyskytuje aj v rôznych potravinách, napríklad v čiernom korení, a môže interagovať s receptormi CB2. Karyofylén nie je psychoaktívny a je dobre využiteľný pri liečbe bolesti hlavne vďaka svojim protizápalovým účinkom.

β-sitosterol (273°F)

β-sitosterol patrí medzi flavonoidy. Nemá žiadnu chuť, taktiež nie je psychoaktívny a má protizápalové účinky.

α-Pinén (156 °C)

α-pinén nie je psychoaktívny a má jemnú chuť pripomínajúcu borovicu a rozmarín. Tento terpén sa spája s anxiolytickými účinkami a môže pomôcť predchádzať nežiadúcim efektom THC, medzi ktoré patrí napríklad strata krátkodobej pamäte. α-Pinén tiež dobre spolupracuje s THC a zvyšuje priechodnosť vzduchu v pľúcach.

THC (157°C)

THC je hlavnou psychotropnou zložkou rastlinky konope. Tento kanabinoid prechádza cez hematoencefalickú bariéru a aktivuje receptory CB1 v našom centrálnom nervovom systéme. THC mení naše neuróny a katalyzuje akútne zvýšenie dopamínu v tele. Výsledkom sú rôznorodé stavy — od eufórie, cez psychedelickú skúsenosť, expanziu vedomia a až po zvýšený apetít (konkrétna forma skúsenosti je veľmi premenlivá a obvykle závisí od psychiky človeka a jeho endokanabinoidného systému).

Vysoké hladiny THC môžu často vyvolať veľmi komplexnú psychickú deštrukturalizáciu, čo často koreluje práve s úzkostlivými stavmi.

CBD (160–180°C)

CBD vyvoláva relaxačné a upokojujúce účinky, no nie je psychoaktívne v rovnakom zmysle ako THC. CBD môže naopak znížiť niektoré účinky THC dočasným blokovaním receptorov CB1. Predpokladá sa, že CBD znižuje zápal prostredníctvom niekoľkých molekulárnych dráh a má tiež antioxidačné a neuroprotektívne účinky. Chuť CBD je príbuzná chuti olivového oleja, alebo konopných semien.

Nízka až stredná teplota (160–180 °C)

Vaporizovanie pri tejto teplote vedie k inhalácii niekoľkých zaujímavých molekúl. Ak vaporizujete odrodu s vysokým obsahom CBD, tak toto je práve tá ideálna teplota na vaporizáciu CBDčka a k nemu synergických terpénov. Ak vaporizujete odrodu s vysokým obsahom THC, môžete pri tejto teplote zas vdychovať oveľa viac terpénov, než pri nižších teplotách.

Myrcén (166–168 °C)

Myrcén je najbežnejší terpén v konope, nie je psychoaktívny a má príjemnú zemitú chuť s tónmi hrozna a korenia. Myrcén je mierne sedatívny a je chemickou látkou zodpovednou za uvoľňujúce účinky väčšiny indík.

Δ8-THC (175–178°)

Δ8-THC má príjemné psychoaktívne účinky. Ide o analóg THC, ktorý sa viaže na receptory CB1. Pomáha potlačovať nevoľnosť, úzkosť, stimuluje chuť do jedla, pomáha pri bolesti a má aj neuroprotektívne účinky. Δ8-THC sa však v konope nachádza vo veľmi malom množstve a má slabšie psychoaktívne účinky ako jeho hojnejší náprotivok. Rovnako ako THC, aj Δ8-THC nemá žiadnu chuť.

Cineol (176°C)

Cineol je veľmi fascinujúci terpén. Zaujímavosťou je, že je jednou z hlavných zložiek rastlinky eukalyptus (vďaka čomu á aj svoju charakteristickú chuť), no v moderných odrodách konope je pomerne vzácny. Tento terpén nie je psychoaktívny a vykazuje antitivírusové, fungicídne, antibakteriálne a protizápalové účinky a taktiež pomáha zmierňovať bolesť.

Cineol tiež zvyšuje prietok krvi v mozgu.

Limonén (177°C)

Limonén dodáva konope veľmi charakteristickú citrusovú príchuť. Táto molekula síce nie je psychoaktívna, no synergicky zvyšuje mozgové a euforické účinky THC. V jednej štúdii sa zistilo, že limonén znižuje úzkosť a zvyšuje hladinu serotonínu v mozgovej kôre, ako aj dopamínu v hipokampe.

p-cymén (177 °C)

p-cymén sa nachádza v rasci a tymiáne. Má príjemnú sladkú a citrusovú vôňu, nie je psychoaktívny a má sedatívne účinky.

Apigenín (178 °C)

Apigenín je ďalší konopný flavonoid. Táto molekula má anxiolytické účinky a je napríklad hlavnou anxiolytickou látkou, ktorá sa nachádza v harmančeku. Apigenín nie je psychoaktíny a pochopiteľne, má práve harmančekovú chuť.

Zaujímavosťou je, že pôsobí na GABA receptory, čiže na rovnaké receptory na aké pôsobia napríklad benzodiazepíny, no nespôsobuje pritom amnéziu ani sedáciu.

Stredná až vysoká teplota (181–200 °C)

Táto teplota obvykle prináša sedatívne a relaxačné účinky.

Kanflavín A (182 °C)

Kanflavín A je flavonoid, ktorý sa vo väčšom množstve nachádza v konopných listoch. Molekula nie je psychoaktávna a má pôsobivé protizápalové vlastnosti.

CBN (185°C)

CBN (kanabinol) bol historicky prvým kanabinoidom izolovaným z konope. Na rozdiel od iných kanabinoidov sa nevyrába enzymatickou reakciou. Namiesto toho vzniká v dôsledku degradácie THC. CBN má príjemné sedatívne a protizápalové účinky, je psychoaktívne a je bez chuti. CBN má tiež sľubné antikonvulzívne účinky a môže taktiež pomôcť aj pri zmiernení príznakov psoriázy.

Linalool (198°C)

Linalool dodáva mnohým konopným odrodám silnú “rastlinnú” vôňu s nádychom levandule a citrusov. Tento terpén je zodpovedný za viaceré potenciálne terapeutické vlastnosti konope. Nie je psychoaktívny, má antidepresívne a anxiolytické účinky a môže taktiež posilniť aj našu imunitu, nakoľko priamo posilňuje viaceré imunitné funkcie.

Zaujímavosťou je, že linalool má insekticídne vlastnosti a používa sa ako zložka v niektorých repelentoch na komáre. Vykazuje aj obrovský potenciál v liečení leukémie a rakoviny krčka maternice.

Vysoká teplota (201 °C +)

Pri takto vysokej teplote sa väčšina kanabinodov a terpénov odparuje. Je to teplota, ktorá už je blízka teplote fajčenia a mnoho škodlivých molekúl sa pri nej môže premeniť na plyn. A áno, aj keď by sa pri tejto teplote mali odparovať všetky terapeutické a zdraviu prospešné zložky konope, je veľmi ťažké nájsť rovnováhu medzi optimálnou teplotou pre vaporizáciu (a o fajčení ani nehovoriac) a teplotou, pri ktorej sa uvoľňujú škodlivé chemické látky.

Benzén (205–365 °C)

Benzén je veľké svinstvo. A žiaľ, odparovanie pri tejto teplote vedie aj k uvoľňovaniu benzénu. Tento karcinogén je pritom hlavným dôvodom, prečo mnohí konzistentní užívatelia konope prestávajú fajčiť a prechádzajú na zdravotne nezávadné metódy jeho konzumácie.

Hoci teplota varu benzénu je 80 °C, niektoré vaporizéry sú schopné eliminovať túto chemikáliu až do 200 °C. Bod odparovania benzénu pri konzumácii konope zatiaľ nie je presne definovaný. Niektoré štúdie však naznačujú, že teplota odparovania benzénu môže byť až 365 °C.

Terpineol (218°C)

Terpineol má príjemnú a jemnú orgovánovú vôňu a je bežnou zložkou parfumov a kozmetiky. Tento terpén má niekoľko terapeutických účinkov vrátane antibiotických, antioxidačných a sedatívnych vlastností. Nie je psychoaktívny a využíva sa taktiež ako antimalarikum (terpineol je preto známy aj ako “terpén proti malárii”).

THCV (220°C)

THCV (tetrahydrokanabivarín) sa taktiež odparuje pri vyšších teplotách. Ako môžeme postrehnúť už z jeho chemického názvu, tento kanabinoid je analógom THC a je taktiež psychoaktívny a bez špecifickej chuti. V konope sa však obvykle vyskytuje vo výrazne nižších koncentráciách (nepochybne ale existujú aj odrody s vysokým obsahom tohto kanabinoidu).

THCV funguje tak, že aktivuje a blokuje receptory CB1. Tento kanabinoid sa spája s antikonvulzívnymi vlastnosťami a dokáže pomôcť v boji proti bolesti a zápalu. THCV je veľmi efektívnym nástrojom aj pri metabolizme tukov.

Pulegón (224°C)

Pulegón nie je psychoaktívny a má príjemnú vôňu pripomínajúcu mätu a gáfor. Osobne si myslím, že ak by zahrievanie vaporizéru na takúto teplotu malo za niečo stáť, tak je to práve tento terpén. Táto molekula pomáha zlepšovať pamäť a má aj sedatívne účinky. Niektoré štúdie taktiež naznačujú, že pulegón by mohol pomôcť v boji proti horúčkam.

Kvercetín (250 °C)

Kvercetín je nepsychoaktívny konopný flavonoid s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré môžu svojim vzorcom pôsobenia konkurovať vitamínu C. Kvercetin má horkú chuť a mimo iné pôsobí aj antivírusovo a antineoplasticky.

Aká je teda tá správna?

Ešte predtým, než začnete vaporizovať, je nanajvýš vhodné si najskôr pozrieť všetky užitočné informácie o prístrojčeku, ktorý na túto činnosť hodláte použiť. Nie všetky vaporizéry totiž umožňujú nastavovanie teploty.

A ak aj disponujete teplotovo-nastaviteľným vaporizérom, mojou osobnou radou je sa vždy pri zahrievaní dostať aspoň na o 10 °C vyššiu teplotu, než na akú cielite. Žiaľ, nie všetky vaporizéry sú úplne presné a takýmto manévrom sa môžete uistiť v tom, že naozaj inhalujete čo najväčšie množstvo cieľovej molekuly.

Ideálna teplota na vaporizáciu sa u jednotlivých osôb líši a rovnako tak sa bude líšiť aj pre každú konopnú odrodu. Do veľkej miery to závisí aj od požadovaného účinku. Uživatelia vyhľadávajúci akútnu psychologickú transformáciu väčšinou hľadajú THC, a preto uprednostňujú stredne vysoké teploty, zatiaľ čo užívatelia vyhľadávajúci skôr telesnú regeneráciu chcú vyšší obsah terpénov, a preto potrebujú vyššie teploty. Za každých okolností však treba byť opatrný, a neubližovať si. Karcinogénne látky sú veľmi vysokou zdravotnou daňou a je vhodné sa im vyhýbať čo najviac to len ide.

Zdroje

--

--

Homo Novus Excitavitus, self-hacker, admirer of evolution, liberty and tensegrity

Love podcasts or audiobooks? Learn on the go with our new app.

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store
Michal Kodnár

Michal Kodnár

Homo Novus Excitavitus, self-hacker, admirer of evolution, liberty and tensegrity