Terra Nova BTN01.01 — Geografia Kartagaasu
Tento text je exaktným úryvkom z kapitoly “Terra Nova BTN01.01 — Geografia Kartagaasu” z knihy Resurekcia. Je graficky a štylisticky upravený, aby dokázal sapientom čo najefektívnejšie predať všetky dôležité informácie, ktoré obsahuje.
Ako hovorí Resurekcia: “Originálne mapy Kartagaasu spolu s úhľadnejším demografickým popiskom všetkých provincii môžete nájsť na tomto linku, ktorý primárne slúži ako o niečo viac populárny remake kapitoly Terra Nova BTN01.01 — Geografia Kartagaasu z Písma rozumu Svätej Synagógy Mefistotelovej: https://michalkodnar.medium.com/terra-nova-btn01-01-geografia-kartagaasu-4913f34bd132”
V súvislosti s nasledujúcim obsahom je prezretie máp z linku vysoko odporúčané, keďže v opačnom prípade bude všetok tento obsah chaotický, monotónny, náročný na pochopenie a čitateľsky vyčerpávajúci.”
Ďalším veľmi významným a rýchlo sa rozvíjajúcim katastrálnym územím na planéte GM 57 bude vnútrozemská oblasť zvaná Kartagaas (známa aj ako Shinkphum) s rozlohou 29 328,60 km2, lokalizovaná v južnej, až juhovýchodnej Novej Olympii. Za sto rokov od osídlenia planéty sa počet jeho obyvateľov navýši z nuly na 12 089 535, čo mu pri spomenutej rozlohe dodá hustotu zaľudnenia 412,21 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Kartagaas bude pre novodobých HNE veľmi významným miestom nielen kvôli jeho ekonomickej vyspelosti, ale predovšetkým kvôli populačne-rekreačnej konotácii jeho územia. Táto geografická oblasť totiž bude kľúčovou lokalitou pre vykonávanie rituálnych pútí a procesií viacerých planetárnych náboženstiev, organizácii, inštitúcii, alebo aj individuálnych rekreácii a drogových opojení [1], vrátane pútí a procesii členov samotnej Cirkvi Svätej Synagógy Mefistotelovej [2].
Región Kartagaasu bude charakteristický práve nezvyčajným tvarom svojich hraníc. Vizuál jeho územia bude tvorený typickou úžinou (ktorá bude v jej najužšom mieste široká iba 10,70 km) spájajúcou územne dilatovanejší sever a juh krajiny. Kartagaas bude na severe hraničiť s Púniou (konkrétne s jej provinciou Mangrei); druhou najľudnatejšou krajinou planéty; a na juhu, západe a na východe, s Mantilou (konkrétne s jej provinciou Uttarappád); najľudnatejšou krajinou planéty. Najväčšie a de iure hlavné mesto Kartagaasu, Nimnaya, bude sto rokov od osídlenia planéty ponímať viac ako jeden a pol milióna trvalých rezidentov a jeho konurbácia bude zasahovať až do mantilskej provincie Uttarappád — v celej konurbácii budú dohromady žiť približne štyri milióny obyvateľov.
Z hľadiska lepšej vetnej štruktúry budú všetky nasledujúce texty podkapitol o Kartagaase písané v prítomnom čase aj napriek tomu, že ich obsah v dobe jeho publikácie ešte nie je aktuálny.
Kartagaas sa aj napriek svojej polohe na pomedzí Púnijskej a Mantilskej litosférickej dosky nachádza v relatívne stabilnom prostredí najvrchnejšej geomorfologickej vrstvy planéty GM 57. Vzájomné pôsobenie týchto litosférických dosiek tu umožnilo vznik druhého najvyššieho pohoria planéty — Sandalájí [3], ktoré sú v Kartagaase lokalizované výhradne v Autonómnej krajine Chiggur. Vrchy v tejto oblasti mnohokrát presahujú výškovú hranicu 5 000 metrov nad morom. Zvyšok územia krajiny spadá pod oblasť zvanú Pereyi, ktorá súhrnne označuje všetky nížiny nachádzajúce sa v blízkosti Apúr a Sandalájí. Pozdĺžne so západnou hranicou Kartagaasu s Mantilou sa tiahne vrásový Chrbát Vāpas, ktorý sa v severozápadnej časti prefektúry Ihala napája na Sandaláje. Vrchy Vāpasu však svojou výškou iba výnimočne dosahujú vyššiu úroveň, než tisíc metrov.
Najvyšším vrchom Kartagaasu je hora Sepechugga o nadmorskej výške 5 445,69 m n. n., ktorá sa nachádza v pohorí Sandaláje v Autonómnej krajine Chiggur.
Územie Kartagaasu je popretkávané hustou riečnou sieťou, ktorej drvivá väčšina odvádza vodu do mantilskej rieky Vakry (tá ale Kartagaasom priamo nepreteká). Najdlhšou a najvodnatejšou riekou Kartagaasu je Koolaba, ktorej tok má v tejto krajine dĺžku celkom 432,75 km. Druhou významnou riekou krajiny je rieka Maarg, ktorej tok tu dosahuje dĺžku 227,61 km, pričom na niektorých miestach vytvára prírodnú hranicu medzi prefektúrami Pahāla a Benkuva a taktiež medzi Kartagaasom a Mantilou.
V Kartagaase sa mieša tundrová klíma v pohorí Sandaláje a vlhká subtropická klíma vo zvyšku krajiny. Z ročných období sa tu strieda jar, leto, obdobie dažďov, krátka jeseň a zima (výnimku ale tvorí Autonómna krajina Chiggur — kvôli tomu, že sa nachádza výhradne v Sandalájach — ktorej klimatogeografii sa bližšie venuje konkrétna podkapitola „Terra Nova BTN01.01.02.10 — Autonómna krajina Chiggur“). Väčšina tunajších dažďov je spôsobená činnosťou takzvaných „jonkas“, čo sú vetry príbuzné pozemským monzúnom, vanúce smerom od Mantilského oceánu do vnútrozemia.
Na rozdiel od Zeme sú tu taktiež omnoho väčšie teplotné rozdiely medzi pohoriami a nížinami, z dôvodu rozdielnej koncentrácie molekúl vo vrstvách atmosféry planéty GM 57 oproti atmosfére pozemskej. Zatiaľ najnižšia nameraná teplota v Kartagaase činí -69,95 °C a najvyššia 48,01 °C.
1 To je je spôsobené hlavne vďaka vizuálne i kultúrne nevšednému charakteru Kartagaasu.
2 Všetky púte a procesie členov Cirkvi Svätej Synagógy Mefistotelovej sú výhradne neoficiálne, nakoľko Cirkev Svätej Synagógy Mefistotelovej ako taká je plne decentralizovanou inštitúciou. Z toho dôvodu môžeme všetky púte a procesie Cirkvi Svätej Synagógy Mefistotelovej automaticky považovať za individuálne rekreácie, či individuálne drogové opojenia.
3 Takýmto spôsobom vznikli aj Apúry, najvyššie pohorie planéty GM 57, no tie sa na území Kartagaasu nenachádzajú.
Terra Nova ATN01.01.01 — Demografia a fyto/zoogeografia Kartagaasu
Kartagaas je veľmi nerovnomerne osídleným územím. Má síce pomerne vysokú hustotu zaľudnenia, no na druhej strane viac ako 60 % jeho rozlohy tvoria lesy a navyše približne 24 % územia zaberá iba samotné pohorie Sandaláje. Z toho dôvodu je takémuto výraznému prírodnému zastúpeniu prispôsobená aj tamojšia architektúra — typickou schémou kartagaaskeho sídla je sústava husto vybudovanej siete vežiakov lokalizovaná na čistinke kruhovitého tvaru uprostred pralesa [1].
Viac ako 95 % obyvateľstva žije v mestách, ale aj napriek tomu je tu veľmi populárny agrárne-sebestačný spôsob obživy.
Najpoužívanejším jazykom v Kartagaase je mantili (archaická hindčina skrížená s bengálčinou, gruzínčinou a sinhálčinou), ktorou hovorí asi 45 % obyvateľstva. Ďalej prevláda klasická hindčina, angličtina, hebrejčina, laoština, thajčina, maráthčina, telugčina, urdčina, epi-olmec a jorubčina. Oficiálne sa tu používa viac ako 1 500 rôznych umelých jazykov a dialektov.
41,25 % obyvateľov Kartagaasu má indo-britsko-semitský, 19,99 % stredoázijsko-zakaukazský, 6,39 % sino-tibetský a zvyšných 32,37 percenta populácie má iný, nezistený, prípadne veľmi ťažko špecifikovateľný etnický pôvod. Priemerná dĺžka života v prípade jedincov majúcich pôvodné ľudské telá, tu činí 206,9 roka.
Celková civilizačná kultúra Kartagaasu pripomína zmes juhovýchodne-ázijskej, juhoázijskej a stredoázijskej kultúry.
Za zmienku určite stoja aj kultúrne zvyky kartagaaskeho obyvateľstva. Turisticky najvyhľadávanejšou eventualitou Kartagaasu je každoročný rituál vítania mantilského nového roka, ktorý sa nazýva „Mantilský Nový rok“ a koná sa 19. apríla. Procesia rituálu tradične prebieha s absenciou pyrotechniky a za doprovodu skupinového pouličného tanca a verejných orgií praktizovaných v rozličných bizarných antropomorfných syntetických telách, ktorých nositelia by mali počas celej procesie ideálne osúložiť minimálne dvanásť ďalších spoluúčastníkov rituálu.
Ekonomika územia závisí predovšetkým od turizmu, exportu syntetických tkanív, tiel a orgánov a taktiež od exportu elektroniky; predovšetkým počítačov a náhradných dielov.
K hlavným vývozným artiklom Kartagaasu patrí hlavne čaj, káva, ryža, kurkuma a množstvo rozličných druhov korenia. Export živočíšnych produktov tu nie je príliš trhovo zastúpený, no prevláda tu chov hovädzieho dobytka a oviec, s čím súvisí tamojšia populárna výroba mliečnych výrobkov.
Núdza na nerastné suroviny je prakticky v celej oblasti územia Kartagaasu. Avšak, v oblasti rieky Koolaba v provincii Seedhee sa nachádza niekoľko ložísk zlata.
Doprava a cestovanie sa v Kartagaase zabezpečuje prevažne hyperloopovou, alebo leteckou formou. Cez celú krajinu vedie významný hyperloopový dopravný uzol zvaný Mengeraidan. Pôdorys jeho dráh vytvára tvar trojuholníka, ktorý spája mestá Sārkita, Bāta Alu a Tipeb, pričom takmer sto kilometrov dráhy prechádza aj pod mantilskou provinciou Uttarappád.
Kartagaas ročne navštívi až 32,5 milióna turistov. Jeho najnavštevovanejšími miestami sú hlavné mesto Nimnaya a taktiež Autonómna krajina Chiggur.
Lesy na tomto území sú tvorené prevažne vyššími výtrusnými rastlinami, no medzi miestne typické dreviny patrí hlavne abédia mantilská (Abaedia mantilica), ktorá je príbuzná pozemskej šórei mohutnej (Shorea robusta). Tieto lesy sú zároveň domovom pre množstvo typických kartagaaskych živočíšnych foriem, akými sú napríklad Choloepus tridactylus, blízky príbuzný pozemského leňochoda trojprstého (Bradypus tridactylus), alebo panda veľká (Ailuropoda melanoleuca), ktorá sem bola prinesená zo Zeme.
1 Najviac takýchto charakteristických sídelných útvarov sa nachádza v provincii Pahāla.
Terra Nova BTN01.01.02 — Administratívne členenie Kartagaasu
Kartagaas je administratívne delený na 12 prefektúr a jednu autonómnu krajinu, z čoho jednu samostatnú prefektúru tvorí hlavné mesto Nimnaya.
Verejné priestory jednotlivých prefektúr spravujú hlavne mafie, prípadne rôzne iné podnikateľské subjekty, ktorých správa však funguje na omnoho efektívnejšej a morálnejšej úrovni, než súčasná pozemská správa štátna.
Terra Nova BTN01.01.02.01 — Mesto Nimnaya
Nimnaya (známa aj ako Nimanaaya, নিম্নায়া, ნიმნაია, alebo නිම්නායා) je najväčším a hlavným mestom Kartagaasu. Leží približne v centrálnej časti krajiny, v charakteristickej úžine medzi jej severnou a južnou časťou. Mesto má rozlohu 310,38 km2, obýva ho 1 636 281 obyvateľov a jeho hustota osídlenia činí 5 271,86 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Nimnaya hraničí s prefektúrou Ihala na severe, s Pradhaanou na severovýchode, s Kostarom na juhu, s Mantilou na východe a s provinciou Chingirumi na západe.
Celá konurbácia Nimnaye poníma viac ako štyri milióny obyvateľov, zasahuje do všetkých priľahlých prefektúr a taktiež aj do mantilskej provincie Uttarappád. Dôvodom väčšieho rozrastania Nimnaye na východ do Uttarappádu, než na západ do prefektúry Chingirumi, je práve prítomnosť Chrbátu Vāpas v tejto prefektúre, ktorého reliéf pochopiteľne nevytvára vhodný terén pre architektonické rozširovanie mesta.
Terra Nova BTN01.01.02.02 — Prefektúra Chingirumi
Chingirumi (známa aj ako চিঙ্গিরমি, ჩინგირუმი, alebo චින්ගිරුමි) je prefektúra Kartagaasu ležiaca približne v centrálnej časti krajiny, v bezprostrednej blízkosti jej hlavného a najväčšieho mesta Nimnaya. Obýva ju 433 141 obyvateľov, má rozlohu 491,33 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 881,57 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Chingirumi na severe hraničí s prefektúrou Ihala, na východe s Nimnayou a prefektúrou Kostar, na juhu s prefektúrou Ek Gasak a na západe s Mantilou.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Pātarerā, ktorá prislúcha ku konurbácii Nimnaye. V tomto meste sa tradične počas vítania Mantilského Nového roka koná turisticky populárny rituál Galā-Ugura, ktorého realizácia pozostáva zo skupinového hrdelného spevu za doprovodu vrhania nožov do bravčového mäsa zaveseného na reťaziach vyrobených zo vzácnych kovov (väčšinou zo zlata, striebra, alebo z platiny).
Na hraniciach prefektúry Chingirumi s Mantilou sa nachádzajú vodopády Chankheri, ktoré sú so svojou výškou 430 metrov najvyššími ponornými vodopádmi Novej Olympie. Vodopády sú napájané dažďovou vodou zachytávanou na vrchole nepomenovanej stolovej hory Chrbátu Vāpas a medzi decembrom a februárom sú kvôli obdobiam sucha kompletne neaktívne.
Chingirumi je prefektúrou s najvyšším podielom japonsko-kórejského a česko-slovenského obyvateľstva. To podľa prieskumov tvorí viac ako 40 % tamojšej populácie.
Terra Nova BTN01.01.02.03 — Prefektúra Kostar
Kostar (známa aj ako কোস্টার, კოსტარი, alebo කොස්ටාර්) je prefektúra Kartagaasu ležiaca približne v centrálnej časti krajiny, v bezprostrednej blízkosti jej hlavného a najväčšieho mesta Nimnaya. Obýva ju 201 983 obyvateľov, má rozlohu 123,10 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 1 640,80 obyvateľa na kilometer štvorcový. Dalo by sa povedať, že celá prefektúra zároveň tvorí konurbáciu Nimnaye. Kostar sa člení na štyri mestá a dve obce (mestá Asthāra, Ekabaddha, Ingiya, Gasak a obce Gramshop a Maghazia), z ktorých najväčšie je Asthāra. Za hlavné mesto prefektúry sa však oficiálne považuje Ekabaddha.
Kostar na severe hraničí s mestom Nimnaya, na západe s prefektúrou Chingirumi a na východe s Mantilou.
Monetárnou zaujímavosťou Kostaru je tunajšia, veľmi neobvyklá kultúrna selekcia prostriedku smeny. Mimo kryptomien tu totiž prevláda zväčša výmenný obchod, prípadne platenie takzvanými „klipbōdmi“ — špeciálne vybrúsenými schránkami morských mäkkýšov druhu Monetaria mantilica, blízkych príbuzných pozemských porcelánovcov tigrích (Cypraea tigris).
Terra Nova BTN01.01.02.04 — Prefektúra Pradhaana
Pradhaana (známa aj ako প্রধান, პრადაჰანა, alebo ප්රධානා) je prefektúra Kartagaasu ležiaca približne v centrálnej časti krajiny, v bezprostrednej blízkosti jej hlavného a najväčšieho mesta Nimnaya. Obýva ju 180 900 obyvateľov, má rozlohu 132,73 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 1 362,92 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je rovnomenná Pradhaana, ktorá prislúcha ku konurbácii Nimnaye.
Turisticky najvýznamnejšou architektonickou kuriozitou prefektúry je mramorový Chrám Siṁha Dum, nachádzajúci sa na kopci Mohashas, na hraniciach Pradhaany s Mantilou. Chrám je vysoký 145 metrov, má podobizeň sediaceho leva a v jeho vnútri sa nachádza schodisko, ktoré vedie do levej tlamy. Tá slúži ako rituálne miesto, v ktorom sa sapienti schádzajú preto, aby mohli symbolicky vaporizovať rozličné rastlinné sušiny obľubované tamojším obyvateľstvom.
Pradhaana na juhozápade hraničí s Nimnayou a zvyšok prefektúry obkolesuje Mantila.
Terra Nova BTN01.01.02.05 — Prefektúra Ek Gasak
Ek Gasak (známa aj ako এক গাসাক, ეკ გასაქ, alebo ඒක් ගසක්) je prefektúra Kartagaasu ležiaca približne v centrálnej časti krajiny. Obýva ju 1 251 905 obyvateľov, má rozlohu 1 941,77 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 644,72 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Scythe, ktoré je významné predovšetkým kvôli jeho svetoznámej Univerzite Kot’sepa Sol’venta v Scythe. Tá je špecializovaná výhradne na výučbu humanoidov majúcich vlastné syntetické telá (biohackeri, kyborgovia, upgradeovaní furry-fetišisti a pod.).
Ek Gasak na severe hraničí s prefektúrou Chingirumi, na juhu s prefektúrami Pahāla a Benkuva a jej zvyšok obkolesuje Mantila.
Terra Nova BTN01.01.02.06 — Prefektúra Ihala
Ihala (známa aj ako ইহালা, იჰალა, alebo ඉහාලා) je prefektúra Kartagaasu ležiaca približne v severnej časti krajiny. Obýva ju 1 869 221 obyvateľov, má rozlohu 3 269,37 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 571,74 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Jej de iure hlavným mestom je Changlebi, ktorému bol tento štatút udelený predovšetkým z historických dôvodov, keďže je jedným z najstarších miest prefektúry (ak nie vôbec najstarším). Najväčším mestom prefektúry je Tipeb, ktoré vytvára konurbáciu s Nimnayou. V Tipeb sa nachádza jedna z troch hlavných staníc pre dôležitý hyperloopový dopravný uzol Mengeraidan, ktorý ho spája spolu s mestami Sārkita a Bāta Alu.
Turisticky najvyhľadávanejšou kultúrnou kuriozitou prefektúry Ihala je Tehlový Chrám v meste Ginsbeg, ktorý je najposvätnejším miestom takzvaných „lanbagaathistov“, komunity ľudí uctievajúcich Lanbagaathicus kartagaasensis, tamojšiu endemitickú halucinogénnu bazídiovú hubu.
Ihala na juhu hraničí s Nimnayou a prefektúrou Chingirumi, na západe a juhovýchode s Mantilou, na východe s prefektúrami Gaesh a Praacheen, na severe s Autonómnou krajinou Chiggur a na severovýchode s Púniou.
Terra Nova BTN01.01.02.07 — Prefektúra Praacheen
Praacheen (známa aj ako গয়েশ, გაიეშს, alebo ගයේෂ්) je prefektúra Kartagaasu ležiaca v severnej časti krajiny. Obýva ju 278 934 obyvateľov, má rozlohu 1 595,68 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 174,81 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Sōdana.
V Praacheen žije početná komunita takzvaných „wollemistov“, ktorých populáciu tu tvorí približne 46 tisíc obyvateľov. Wollemizmus je filozofia, ktorú na území Praacheen rozširoval duchovný guru slovenského pôvodu — Kot’sep Sol’vent. Jeho učenie vychádza z teórie vesmírnej simulácie, ktorá by mala byť programovaná ako rekurzia javov — podľa Sol’venta je každá elementárna častica vo vesmíre najzákladnejším programom; ktorej vesmírne schopnosti sú determinované jedine výkonom príkazov, ktorý ju tvorí; a ktorá môže združovaním sa s inými elementárnymi časticami vytvárať samostatné programy predstavujúce samostatné výkony príkazov, ktoré ale podliehajú iným silnejším programom, ako napr. temnej energii vo vesmíre [1].
Kot’sep Sol’vent je mimo iné autorom citátu „Vedomie je to, čo sa preldžneceptváva cez sieltepelpeprlpepiny a iné úskaliny i úžlabiny“, ktorý sa stal aj mottom prefektúry Praacheen.
Turisticky najvyhľadávanejšou kultúrnou kuriozitou prefektúry Praacheen je Lāla Eebaṁ Sādā Pyāgōḍā, známa ako Červeno-biela Pagoda. Jedná sa o multináboženský chrám natretý dvojakými farbami — červenou na troch dolných poschodiach a bielou na troch horných. Návštevníci budovy sa rituálne dostávajú po točitom schodisku z najnižšieho miesta budovy na najvyššie, pričom absolvujú symbolickú spirituálnu očistu (červená farba v kultúre obyvateľstva prefektúry Praacheen symbolizuje strach, násilie a nečistotu, pričom biela symbolizuje znovuzrodenie a nevinnosť).
Praacheen na juhu hraničí s prefektúrou Gaesh, na západe so Seedhee, na východe s Ihalou, na severe s Autonómnou krajinou Chiggur a na severovýchode s Púniou.
1 Vedecká teória Cirkvi Svätej Synagógy Mefistotelovej priamo vychádza z filozofie Kot’sepa Sol’venta a je preto možné ju považovať za racionálnu formu wollemizmu. Sol’vent ale na rozdiel od racionálnych wollemistov uctieval aj beletrické náboženské postavy, ako napr. takzvaného Schwaenga; „metaforického sprievodcu prešmykávania a prepájania sa medzi programami v realite“. Práve preto je maximálne adekvátne považovať wollemizmus za filozofiu, či náboženstvo, a racionálny wollemizmus za ideu, či vedu.
Terra Nova BTN01.01.02.08 — Prefektúra Gaesh
Gaesh (známa aj ako গয়েশ, გაიეშს, alebo ගයේෂ්) je prefektúra Kartagaasu ležiaca v severnej časti krajiny. Obýva ju 964 080 obyvateľov, má rozlohu 1 301,37 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 740,82 obyvateľa na kilometer štvorcový. Hranice Gaesh sú atypicky rozčlenené na dve časti; hlavnú časť Neo Bihar s rozlohou 1 203,15 km2; kde sa nachádza rovnomenné hlavné mesto prefektúry — Neo Bihar; a na jej exklávu Sparśa Nokala s rozlohou 98,22 km2, ktorá je vlastnená niekoľkými mafiami a podnikateľskými subjektami, ktoré v nej udržujú stav nedotknutej prírody (z toho dôvodu Sparśa Nokala neponíma žiadnych trvalých rezidentov).
Gaesh na západe hraničí s prefektúrou Ihala, na severe s Praacheen, na severovýchode až východe s prefektúrou Seedhee (aj s exklávou Sparśa Nokala) a na juhu s Mantilou.
Terra Nova BTN01.01.02.09 — Prefektúra Seedhee
Seedhee (známa aj ako বীজ, სედჰი, alebo සීඩි) je územne najväčšou prefektúrou Kartagaasu ležiacou v severnej časti krajiny. Obýva ju 1 814 855 obyvateľov, má rozlohu 6 403,30 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 283,42 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Bāta Alu. Nachádza sa tu jedna z troch hlavných staníc pre dôležitý hyperloopový dopravný uzol Mengeraidan, ktorý ju spája spolu s mestami Sārkita a Tipeb.
Seedhee na západe hraničí s provinciami Gaesh a Praacheen, na severe s Púniou a na juhu až západe s Mantilou.
Seedhee je kvôli prítomnosti mnohočetných vodných tokov v jej reliéfe kultúrne preslávená aj ako „vodná prefektúra“. Väčšinu tamojšieho vodstva tvoria rieky odvádzajúce vodu do Koolaby, ktoré počas rozvodnenia v období dažďov vytvárajú takzvané Śaktis, čo sú dočasné močiare.
V prefektúre Seedhee sa na rieke Koolaba v blízkosti mesta Dīrghu nachádza rovnomenná vodná elektráreň, ktorá je zároveň najvýkonnejšou elektrárňou Kartagaasu. Jej prislúchajúca vodná nádrž je so svojou rozlohou 39,92 km2 najväčšou vodnou nádržou krajiny.
Rieka Koolaba je mimo iné aj biotopom pre miestne endemitické druhy krokodílotvarých plazov — krokodílika koolabskeho (Dumvirens koolabaensis), zakrpateného príbuzného pozemského gaviála indického (Gavialis gangeticus), a taktiež krokodíla vakranského (Crocodylus vacraensis), blízkeho príbuzného pozemského krokodíla morského (Crocodylus porosus), ktorého jedince však na rozdiel od jeho pozemského príbuzného môžu úplne bežne dorásť do dĺžky desiatich metrov.
Terra Nova BTN01.01.02.10 — Autonómna krajina Chiggur
Autonómna krajina Chiggur (známa aj ako Chiggur, চিগগুর, ჩიგგური, alebo චිග්ගූර්) je jediná autonómna krajina Kartagaasu ležiaca v severnej časti krajiny. Obýva ju 751 994 obyvateľov, má rozlohu 7 230,83 km2 a jej hustota zaľudnenia činí rovných 104 obyvateľov na kilometer štvorcový.
Hlavným mestom Chigguru je Kharamghaad, no jej najväčším mestom je Mukhōśā. V Mukhōśe sa nachádza významná architektonická kuriozita krajiny — Kalamera Mandira, známa aj ako „Chrám pera“. Jedná sa o inštitúciu spĺňajúcu funkciu priestoru pre tradičné skupinové písanie kníh vtáčím brkom na papier, po vzore techniky malajzijských mníchov, ktorí takýmto spôsobom skupinovo písali texty kníh približne v 15. storočí. Zaujímavosťou tohto komplexu je miestny predpis regulujúci ochlpenie hlavy jeho návštevníkov — do budovy má totiž zákaz vstupu akýkoľvek človek, ktorého dĺžka vlasov presahuje 0,5 centimetra.
Chiggur je jediná administratívna jednotka Kartagaasu so stálou snehovou pokrývkou. Viac ako 90 % jeho povrchu pokrývajú Sandaláje, pričom Pereyi sa nachádzajú iba v južnej časti krajiny — prechod týchto dvoch geomorfologických celkov umožnil v Chiggure vznik dvoch podnebných pásiem — subtropického na juhu a tundrového na severe. Priemerná ročná teplota tu dosahuje 18 °C a strieda sa tu celkom päť ročných období; zima, leto, jar, jeseň a obdobie vetrov jonkas.
Práve počas obdobia vetrov jonkas sú tu časté zosuvy pôdy [1] spôsobené ťažkými a dlhotrvajúcimi dažďami — rekordom nepretržitého pršania v krajine je zatiaľ 11 dní. V zimnom období sú tu zasa veľmi časté husté hmly, ktoré značne komplikujú individuálnu neautomatizovanú dopravu.
K miestnym najznámejším endemitom patrí vstavačovitá rastlina Dendrobium asparagale, blízka príbuzná pozemskej orchidey Dendrobium nobile, a taktiež panda červená (Ailurus fulgens), ktorá sem bola prinesená zo Zeme.
Autonómna krajina Chiggur si zo všetkých administratívnych jednotiek Kartagaasu udržala najviac tradičný a vidiecky ráz, čo je hlavnou príčinou pre jej turistickú vyhľadávanosť. Je to taktiež jediná administratívna jednotka Kartagaasu, v ktorej sa nenachádza žiaden hyperloop a taktiež takmer žiadna cestná komunikácia.
Chiggur je prefektúrou s najvyšším podielom mantilského a púnijského obyvateľstva. To podľa prieskumov tvorí viac ako 35 % tamojšej populácie.
Chiggur na juhu hraničí s prefektúrami Ihala a Praacheen a jeho zvyšok obkolesuje Púnia.
Nachádza sa tu aj najvyšší vrch Kartagaasu, Sepechugga, o nadmorskej výške 5 445,69 m n. n., lokalizovaný v Sandalájach. Ďalším tunajším dôležitým geografickým miestom v tomto pohorí, je takzvaná Jalēra Cōkha, známa aj ako „Oko vody“. Jedná sa o prameň najdlhšej a najvodnatejšej kartagaaskej rieky Koolaba, ktorý je považovaný za posvätný, pretože sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rovnako posvätnej hory Emennidha, na ktorej vrchole podľa miestnej legendy dosiahol osvietenie Kot’sep Sol’vent, zakladateľ filozofie wollemizmu.
1 Aj z toho dôvodu je väčšina tamojšieho obyvateľstva koncentrovaná v južnej, nížinatej časti.
Terra Nova BTN01.01.02.11 — Prefektúra Pahāla
Pahāla (známa aj ako পাহলা, პაჰალა, alebo පහල) je prefektúra Kartagaasu ležiaca v južnej časti krajiny. Obýva ju 1 101 183 obyvateľov, má rozlohu 1 612,88 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 682,74 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Sārkita. Nachádza sa tu jedna z troch hlavných staníc pre dôležitý hyperloopový dopravný uzol Mengeraidan, ktorý ju spája spolu s mestami Bāta Alu a Tipeb.
Pahāla na severe hraničí s prefektúrou Ek Gasak, na východe s Benkuvou, na juhu s prefektúrou Biratnagar a na západe s Mantilou.
Prefektúra je charakteristická kombináciou typicky kartagaaskej architektúry — husto vybudovanými sieťami vežiakov lokalizovaných na čistinkách kruhovitých tvarov uprostred pralesov — a taktiež polohlinenými domami nachádzajúcich sa vo vidieckych oblastiach.
Terra Nova BTN01.01.02.12 — Prefektúra Benkuva
Benkuva (známa aj ako বেনকুভা, ბენკუვა, alebo බෙන්කුව) je prefektúra Kartagaasu ležiaca v južnej časti krajiny. Obýva ju 1 340 229 obyvateľov, má rozlohu 3 556,47 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 376,84 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Hlavným a najväčším mestom prefektúry je Prayapāti.
Z prefektúry Benkuva pochádza tradičný kartagaasky architektonický doplnok — hlinený bazén napúšťaný manuálnym zberom vody z lokálneho prírodného zdroja.
Významným prírodným endemitom prefektúry Benkuva je erikaka ružovitá (Aerykhakha rhodos), blízka príbuzná pozemskému rododendrónu, a taktiež motýľ Glorias magnis, blízky príbuzný pozemského motýľa druhu Bhutanitis lidderdalii.
Benkuva na severe hraničí s prefektúrou Ek Gasak, na západe s prefektúrami Pahāla a Biratnagar a na juhu až západe s Mantilou.
Terra Nova BTN01.01.02.13 — Prefektúra Biratnagar
Biratnagar (známa aj ako বিরাটনগর, ბირატნაგარი, alebo බිරත්නගර්) je prefektúra Kartagaasu ležiaca v južnej časti krajiny. Obýva ju 264 828 obyvateľov, má rozlohu 1 359,39 km2 a jej hustota zaľudnenia činí 194,81 obyvateľa na kilometer štvorcový.
Prefektúra má de iure dve hlavné mestá — Prabāha a Ucca Heifi, pričom najväčším mestom je práve Ucca Heifi.
Biratnagar na severe hraničí s prefektúrou Pahāla, na severovýchode s prefektúrou Benkuva a jeho zvyšok obkolesuje Mantila.
